Basnicky.sk

Mam zivot plny nestastia a spomienok,ale v srdci mi hori maly plamienok.Je maly,ale predsa este hori,ved to sa stava,ze cloveka obcas srdce boli.

Plamienok nadeje a lasky hori,ale to mi rany nezahoji.Som sklamana,ale mam tisic dovodou pre ktore tuzim zit a lasky ,pre ktore nemozem si zivot utratit.

Lasku som stratila a nahle sa mi vratila.Je to krasne ked ma ma rad,ale ja mu uz nemozem lasku svoju dat.Dusa mi po nej place a srdce trha tupy zial,ale laska bohuzial.

Deli nas velka dialka a ja tak dlho cakat nemozem,ako si sama pomozem?
Spominam ,ake to bolo krasne,ked sme pri sebe sedeli,tela nase sa triasli a my sme len na jedno mysleli.

Boze,ake to bolo krasne,ale jedno mi nie je jasne!Kde si?Uz ti nechybam?Vidis a takym myslienkam sa vyhybam.

Viem ze zivot sa da zmenit a ja neprestanem verit,ze budes moj,stoj co stoj,lebo ty si osud moj.Spolu si rany zahojime a nikdy sa uz neodlucime.

To je tuzba moja jedina.Tak uz sa laska prestan bat,uvidis, ze sa budeme dobre mat.Ja stale verim a ty ver tiez,ze druhy krat mi laska neujdes.

S tazkym srdcom a s kamienkom v dusi,venujem laske,co nic netusi.
Olga.